Dátum: 01.03.2015

Vložil: Jan Zofcak

Titulok: Re:PLL

Najčastejšie kladené otázky týkajúce sa PLL (odpovedá AHT):
1. Ot: Vedel som, že PLL je recesívne ochorenie, ale teraz AHT tvrdí, že aj u nosičov sa môže rozvinúť ochorenie; čo to znamená?
Od: Náš rozsiahly výskum ukázal, že u niektorých plemien dochádza aj u nosičov (len veľmi malý počet psov) k vzniku bilaterálnej, primárnej luxácii šošovky, avšak nie u psov ktoré PLL mutáciu nemajú (čisté jedince). Toto bolo počas štúdie čiastočne zaznamenané u miniatúrnych Bull Teriérov a podobne aj u plemena Lancashire Heeler. Avšak v štúdii sme nezaznamenali žiaden dôkaz toho, že aj u nosičov Tibetského teriera dochádza k vzniku ochorenia PLL. Z toho vyplýva len toľko, že nosiči sú brané ako jedince s veľmi nízkym (nie však nulovým) rizikom pre vznik PLL.
2. Ot: Prečo sa u niektorých nosičov PLL vyvinie zatiaľ čo u väčšiny nie?
Od: V súčasnosti jednoducho povedané nevieme. Kombinácia genetických a environmentálnych faktorov pravdepodobne prispieva k individuálnemu riziku vzniku ochorenia u daného psa. Pretože tieto faktory zatiaľ nie sú celkom pochopené a objasnené, nie je možné predpovedať u ktorého nosiča sa choroba vyvinie a u ktorého nie, preto dnes sa na všetkých nosičov pozeráme ako na jedince s rovnakým nízkym rizikom vzniku PLL.
3. Ot: Aké je konkrétne riziko, že sa u nosiča vyvinie PLL?
Od: Ideálny spôsob ako vyrátať presný počet nosičov, u ktorých sa PLL vyvinie by malo byť klinické monitorovanie veľkého množstva nosičov počas celého ich života a zaznamenať u koľkých z nich sa choroba vyvinula. Toto je očividne dlhodobý proces, v súčasnosti sme riziko odhadli na základe informácií z testovania niekoľko tisíc DNA vzoriek darovaných nášmu PLL výskumu počas mnohých rokov.
4. Ot.: Vzhľadom k tomu, že nosiči majú nízke riziko vzniku PLL určite má zmysel chovať a páriť len čistých jedincov?
Od.: Určite nie. Náš výskum ukázal, že u niektorých plemien bolo 45-50% psov identifikovaných ako nosiči; eliminácia všetkých týchto psov z chovnej populácie by mohla dramaticky redukovať genetickú rozmanitosť plemena, čo by v konečnom dôsledku malo bezpodmienečne negatívny vplyv na plemeno. Chovateľom odporúčame DNA psov otestovať a pokračovať s chovom svojich najlepších psov bez ohľadu na ich PLL genotyp. AVŠAK, NOSIČI A GENETICKY POZITÍVNE JEDINCE BY MALI BYŤ PÁRENÉ IBA S ČISTÝMI PSAMI a všetky narodené šteniatka by mali byť následné otestované na identifikáciu nosičstva a následné monitorované počas života na prítomnosť resp. absenciu ochorenia.
5. Ot. Vždy som si myslel, že ako náhle bol zavedený test DNA na PLL mohli by sme sa vyhnúť produkcii ďalších postihnutých psov - teraz nám bolo povedané, že nosiči, ktorí majú nízke riziko vzniku PLL, by mali byť chovaní ďalej. Určite to bude mať za následok viac nosičov, z ktorých u niektorých sa bude vyvíjať PLL?
Od: Áno, je to správne. Avšak tým, že zabezpečíme, aby boli nosiči párení len s čistými psami, žiadne geneticky postihnuté jedince sa nebudú rodiť. Približne polovica šteniat, ktoré sa narodia z o spojenia nosič x čistý bude nosiče, ale každý z nich bude mať len nízke riziko vzniku PLL.
6. Ot.: Sú poskytnuté informácie a odporúčania pre chov aplikovateľné na všetky PLL-postihnuté plemená?

Od: Do dnes bol AHT PLL výskum zameraný na Miniatúrnych bulteriérov, Lancahashire helerov a v menšom rozsahu na Tibetských teriérov pretože od týchto plemien sme získali najviac DNA vzoriek. Ďalším spracovaním DNA vzoriek iných plemien budeme generovať ďalšie údaje o frekvencii PLL mutácie a počte geneticky postihnutých psov, čistých psov a nosičov v každom plemene. Čas potrebný na vytvorenie spoľahlivých údajov pre jednotlivé plemená závisí na počte testovaných psov z daného plemena, údaje špecifické pre konkrétne plemeno budú poskytnuté hneď ako budú spracované.